Cieľom tohto projektu je zmapovať a podporiť vytváranie bezbariérového prístupu múzeí a vybraných kultúrnych inštitúcií (hrady, zámky, exteriérové prehliadky…) na Slovensku prostredníctvom realizácie prieskumu. V rámci prieskumu budú oslovené múzeá a iné kultúrne inštitúcie na Slovensku a budú získané dáta o existujúcom bezbariérovom prístupe z hľadiska nepočujúcich osôb. V rámci projektu sa zrealizuje prieskum a následné zverejnenie online mapy bezbariérového prístupu múzeí v SR z hľadiska komunity nepočujúcich.
Realizácia projektu
Kontaktovali sme múzeá a ďalšie kultúrne inštitúcie
Uskutočnili sme celonárodný prieskum, v rámci ktorého sme kontaktovali 223 múzeí a kultúrne inštitúcie (galérie, kaštiele, hrady, zámky, atď.). Zoznam oslovených múzeí a ostatných kultúrnych inštitúcií sme získali z www.muzeum.sk. Sme si vedomí toho, že na uvedenej internetovej stránke nie všetky údaje sú aktualizované. Zistili sme aj nefunkčné kontakty, prehľadali sme príslušné webové stránky a väčšinou sa nám podarilo zistiť aktuálne kontakty.
Počet zistených a oslovených kultúrnych inštitúcií v členení podľa krajov (v SR na základe územno-správneho členenia je 8 krajov) udáva nasledujúca tabuľka:
30 Bratislavský kraj
24 Trnavský kraj
21 Trenčianský kraj
41 Žilinský kraj
21 Nitriansky kraj
36 Banskobystrický kraj
22 Košický kraj
28 Prešovský kraj
Získané odpovede z kultúrnych inštitúcií
Takmer 3 mesiace sme kontaktovali celkovo 223 múzeí a kultúrne inštitúcie – formou dotazníkov, e-mailov a priameho telefonického kontaktu. Na naše otázky odpovedalo iba 59 z 223 múzeí a kultúrnych inštitúcií. Zvyšok oslovených nereagoval, dôvodom sú pravdepodobne opatrenia súvisiace s koronavírusom, na zákale ktorých sú múzeá a ďalšie kultúrne inštitúcie zatvorené. Z uvedenej štatistiky vyplýva, že odpovedalo nám približne 26%.
Z hľadiska jednotlivých krajov sú odpovede členené nasledovne:
13 Bratislavský kraj
4 Trnavský kraj
6 Trenčianský kraj
7 Žilinský kraj
2 Nitriansky kraj
6 Banskobystrický kraj
0 Košický kraj
0 Prešovský kraj
Bezbariérový prístup pre nepočujúcich v múzeách a kultúrnych inštitúciách na Slovensku
Počas prieskumu v roku 2020 sme zistili, že na Slovensku je iba 14 múzeí s bezbariérovým prístupom pre nepočujúcich. Niektoré múzeá realizovali prístupnosť v celých stálych expozíciách, niektoré realizovali prístupnosť pre niektorú časť stálej expozície, s tým, že v rámci možností majú plánované rozšírenie na ďalší rok. Z hľadiska územno-správneho členenia každý kraj má minimálne jedno bezbariérové múzeum pre nepočujúcich, okrem Nitrianskeho a Košického kraja.
Zistili sme, že bezbariérový prístup pre nepočujúcich je zabezpečený rôznymi formami. Tieto formy sú:
- iba videosprievodca so slovenským posunkovým jazykom;
- videosprievodca so slovenským posunkovým jazykom vyššej variety, tzv. formálnej variety;
- videosprievodca s posunkovanou slovenčinou;
- videosprievodca so skenovaním QR kódu a pomocou mobilných aplikácií;
- titulky;
- objednávkou živého tlmočenia s tlmočníkom.
Z týchto foriem možného bezbariérového prístupu je zrejmé, videosprievodca realizovaný rôznou formou v zmysle zmapovaných druhov 01) až 04) je najvhodnejší pre využitie nepočujúcimi návštevníkmi.
Forma sprístupnenia 05) samostatne sa nevyskytuje, takéto riešenie by bolo vhodné predovšetkým pre osoby nedoslýchavé, toto riešenie je v komunite nepočujúcich žiadané predovšetkým pre osoby nepočujúce, ktoré ohluchli a neovládajú posunkový jazyk.
Posledná forma 06) – objednanie živého tlmočenia je náročná predovšetkým preto, že je potrebné objednať tlmočníka vopred, čo je pre nepočujúcich z hľadiska komunikačnej bariéry i z časového hľadiska veľmi náročné. Našim cieľom a záujmom bolo tieto bariéry minimalizovať práve riešením dostupnosti videosprievodcu bez akýchkoľvek obmedzení. Nakoľko múzeá a kultúrne inštitúcie neposkytujú tlmočnícke služby automaticky, túto formu sme do prieskumu nezaradili. Nepočujúci návštevníci, ktorí žiadajú živé tlmočenie, si musia tlmočníka zabezpečiť sami.
Zoznam bezbariérových kultúrnych inštitúcií pre nepočujúcich
V nasledujúcom prehľade uvádzame jazyk, spôsob prístupnosti a čitateľnosť formou titulkov každej kultúrnej inštitúcie, v členení podľa krajov, v ktorých majú prístupnosť realizovanú:
Bratislavský kraj
Slovenské národné múzeum – Historické múzeum (Bratislavský hrad)
Malokarpatské múzeum v Pezinku
Múzeum dejín mesta – Stará radnica – Bratislava
Trnavský kraj
Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry – Múzeum holokaustu v Seredi
Balneologické múzeum Imricha Wintera v Pieštanoch
Nitriansky kraj – nemajú
Trenčianský kraj
Žilinský kraj
Múzeum liptovskej dediny v Pribyline
Banskobystrický kraj
Múzeum Prvého slovenského gymnázia
Prešovský kraj
Tripolitana – Rákociho palác, Prešov
Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni
Tripolitana – Kaštieľ Hanušovce
Múzeum špeciálneho školstva v Levoči
Košický kraj – nemajú
Komentár k výsledkom prieskumu
Prístupnosť z hľadiska jazyka
Slovenský posunkový jazyk vyššej variety, tzv. formálnej variety
36% 5 zo 14
Posunkovaná slovenčina
43% 6 zo 14
Slovenský posunkový jazyk (základnej variety)
21% 3 zo 14
Z prieskumu vyplýva, že uvedené hodnoty v tabuľke môžeme brať absolútne. Tieto hodnoty sú relatívne, pretože napríklad v jednom múzeu je 10 expozícií (tém) a z toho 2 obsahujú čisto slovenský posunkový jazyk a zvyšných 8 slovenský posunkový jazyk vyššej variety, tzv. formálnej variety a podobne. Pre náš prieskum sme zvolili ako výsledok s vyšším výskytom, v tomto konkrétnom prípade to je 8 slovenský posunkový jazyk vyššej variety, tzv. formálnej variety. To isté platí aj pre posunkovanú slovenčinu.
Tiež je potrebné brať do úvahy, že pred kodifikáciou slovenského posunkového jazyka 23. septembra 2020 v expozíciách to nebol celkom prirodzený slovenský posunkový jazyk, väčšinou ide o zmiešané druhy posunkovanej slovenčiny a slovenského posunkového jazyka vyššej variety. Iba jedno múzeum, ktoré pred kodifikáciou preložilo slovenský posunkový jazyk, bolo v Múzeu špeciálneho vzdelávania v Levoči. Obidve novšie sprístupnené múzeá Dubnický kaštieľ a Prvého slovenského gymnázia v Revúcej po kodifikácii slovenského posunkového jazyka výrazne zlepšili preklad do čistého posunkového jazyka.
Prístupnosť z hľadiska metódy sprístupnenia
Videosprievodca so skenovaním QR kódov
78% 11 zo 14
Videosprievodca
7% 1 zo 14
Mobilná aplikácia
7% 1 zo 14
Videozáznam s tlmočníkom na YouTube
7% 1 zo 14
Z hľadiska metódy sprístupnenia je najrozšírenejší videosprievodca so skenovaním QR kódov, pretože je to lacné riešenie a dobrá dostupnosť. Ďalšie metódy sú riešené iba v jednom múzeu, dá sa povedať, že to boli pilotné projekty, v ktorých cieľom bolo vyskúšať rôzne formy a možnosti riešenia bezbariérového prístupu. Videozáznam s tlmočníkom na YouTube napríklad prináša rôzne ukážky z expozícií, kde je preklad zvukového sprievodcu tlmočníkom.
Závery a odporúčania
- Na Slovensku máme bezbariérový prístup v múzeách a kultúrnych inštitúciách pre nepočujúcich, kde na základe prieskumu vychádza pomer 14 z 223, čo percentuálne je takmer 6,2%. Možno konštatovať, že je to veľmi málo, minimum. Nie je preto prekvapením, že nepočujúci majú veľký problém s jazykovou bariérou v múzeách a rôznych kultúrnych inštitúciách, čím sú ukrátení o plnohodnotné kultúrne informácie a znižuje sa tak ich životná, kultúrna a vzdelanostná úroveň.
- Na druhej strane, niektoré múzeá nás požiadali, aby sme im vysvetlili, čo je bezbariérový prístup pre nepočujúcich, pretože nemajú o tom žiadne informácie. Je veľmi pravdepodobné, že bezbariérový prístup pre nepočujúcich v múzeách sa aj z dôvodu nevedomosti o potrebe bezbariérového prístupu nepočujúcich k expozíciám z dlhodobého hľadiska nevyvinul. Chýba im vysvetliť tieto kultúrne potreby nepočujúcich. Na základe uvedeného je zrejmé, že je potrebné výrazne zvýšiť aj osvetu kultúrnych pracovníkov múzeí a ostatných kultúrnych inštitúcií v tejto oblasti.
- Výrazný je nízky počet titulkov. Tu podľa nášho názoru musí byť titulkovanie riešené v súčinnosti a súbežne s posunkovým jazykom, pretože nie každému posunkovému jazyku bude návštevník rozumieť novšie, alebo odborné posunky. To je samozrejmé, je to presne rovnaké, ako u hovoreného sprievodcu, kde aj počujúci návštevník nemusí rozumieť odborným termínom. V našom prípade kombinácia titulkov a posunkového jazyka pomôže rozšíriť vzdelanostnú úroveň nepočujúcich, pretože to určite uľahčí hľadanie a naučenie sa nových slov a posunkov. Tým sa rozšíria aj komunikačné schopnosti a motivácia učenia sa v bilingválnom systéme jazykov. Okrem toho je tu u návštevníka prirodzené právo rozhodnúť sa, ktorá forma sprístupnenia mu vyhovuje najlepšie, či titulky, posunkový jazyk alebo oboje v globálnom vneme.
- Veľmi slabé, minimálne je zverejňovanie informácií o bezbariérovosti múzea alebo kultúrnej inštitúcie pre nepočujúcich. Býva to z rôznych dôvodov, aj prístupné múzeá či iné kultúrne inštitúcie na svojich web stránkach po ich rekonštrukcii zabudnú tieto informácie doplniť, alebo ich umiestnia nevhodne, takže je ich potom ťažko nájsť a nepočujúci návštevníci, alebo záujemcovia, ich hľadajú dlhšie. Myslíme si, že by tieto informácie mali byť výrazne a jasne označené a ľahko prístupné. Z tohto hľadiska bude potrebné ešte pracovať aj s bezbariérovými, prístupnými múzeami a kultúrnymi inštitúciami, aby informovali svojich návštevníkov a nepochybne svoju konkurenčnú výhodu dokázali „predať“.
Hlavný uzáver pre nás, vyplývajúci z prieskumu
O bezbariérovom prístupe v múzeách a kultúrnych inštitúciách pre nepočujúcich neexistujú žiadne centrálne informácie, preto sme sa rozhodli vytvoriť samostatnú webovú stránku s centrálnymi informáciami o bezbariérovom prístupe pre nepočujúcich v múzeách a kultúrnych inštitúciách. Pri riešení problémov je samozrejmé, že potrebujeme podporu štátnych, samosprávnych a spoločenských inštitúcií.
Na základe uvedeného výstupu z projektu sme vytvorili on-line mapu bezbariérových kultúrnych inštitúcií:
Je pochopiteľné, že túto mapu a web stránku je potrebné dopĺňať a aktualizovať tak, aby v nej boli všetky bezbariérové prístupy pre nepočujúcich v kultúrnych zaradeniach na Slovensku.
