Kategória: Prieskum

Prieskum bezbariérového prístupu múzeí a vybraných kultúrnych inštitúcií na Slovensku z hľadiska nepočujúcich osôb – 2024

Cieľom tohto projektu je zmapovať a podporiť vytváranie bezbariérového prístupu múzeí a vybraných kultúrnych inštitúcií (hrady, zámky, exteriérové prehliadky…) na Slovensku prostredníctvom realizácie prieskumu. V rámci prieskumu budú oslovené múzeá a iné kultúrne inštitúcie na Slovensku a budú získané dáta o existujúcom bezbariérovom prístupe z hľadiska nepočujúcich osôb. V rámci projektu sa zrealizuje prieskum a následné zverejnenie online mapy bezbariérového prístupu múzeí v SR z hľadiska komunity nepočujúcich.

Realizácia projektu:

Kontaktovali sme múzeá a ďalšie kultúrne inštitúcie

Uskutočnili sme celonárodný prieskum, v rámci ktorého sme kontaktovali 220 múzeí a kultúrne inštitúcie (galérie, kaštiele, hrady, zámky, atď.). Zoznam oslovených múzeí a ostatných kultúrnych inštitúcií sme získali z www.muzeum.sk. Sme si vedomí toho, že na uvedenej internetovej stránke nie všetky údaje sú aktualizované. Zistili sme aj nefunkčné kontakty, prehľadali sme príslušné webové stránky a väčšinou sa nám podarilo zistiť aktuálne kontakty.

Počet zistených a oslovených kultúrnych inštitúcií v členení podľa krajov (v SR na základe územno-správneho členenia je 8 krajov) udáva nasledujúca tabuľka:

Získané odpovede z kultúrnych inštitúcií

Kontaktovali sme celkovo 220 múzeí a kultúrne inštitúcie – formou dotazníkov e-mailov. Na naše otázky odpovedalo iba 50 z 220 múzeí a kultúrnych inštitúcií. Z uvedenej štatistiky vyplýva, že odpovedalo nám približne 23%. Z hľadiska jednotlivých krajov sú odpovede členené nasledovne:

Bezbariérový prístup pre nepočujúcich v múzeách a kultúrnych inštitúciách na Slovensku

Počas prieskumu v roku 2024 sme zistili, že na Slovensku je iba 23 múzeí s bezbariérovým prístupom pre nepočujúcich. Niektoré múzeá realizovali prístupnosť v celých stálych expozíciách, niektoré realizovali prístupnosť pre niektorú časť stálej expozície, s tým, že v rámci možností majú plánované rozšírenie na ďalší rok. Z hľadiska územno-správneho členenia každý kraj má minimálne jedno bezbariérové múzeum pre nepočujúcich, okrem Nitrianskeho kraja.

Zistili sme, že bezbariérový prístup pre nepočujúcich je zabezpečený rôznymi formami. Tieto formy sú:

1. iba videosprievodca so slovenským posunkovým jazykom;
2. videosprievodca so slovenským posunkovým jazykom
3. videosprievodca so skenovaním QR kódu a pomocou mobilných aplikácií;
4. titulky;
5. objednávkou živého tlmočenia s tlmočníkom.

Z týchto foriem možného bezbariérového prístupu je zrejmé, videosprievodca realizovaný rôznou formou v zmysle zmapovaných druhov a) až c) je najvhodnejší pre využitie nepočujúcimi návštevníkmi.

Forma sprístupnenia d) samostatne sa nevyskytuje, takéto riešenie by bolo vhodné predovšetkým pre osoby nedoslýchavé, toto riešenie je v komunite nepočujúcich žiadané predovšetkým pre osoby nepočujúce, ktoré ohluchli a neovládajú posunkový jazyk.

Posledná forma e) – objednanie živého tlmočenia je náročná predovšetkým preto, že je potrebné objednať tlmočníka vopred, čo je pre nepočujúcich z hľadiska komunikačnej bariéry i z časového hľadiska veľmi náročné. Našim cieľom a záujmom bolo tieto bariéry minimalizovať práve riešením dostupnosti videosprievodcu bez akýchkoľvek obmedzení. Nakoľko múzeá a kultúrne inštitúcie neposkytujú tlmočnícke služby automaticky, túto formu sme do prieskumu nezaradili. Nepočujúci návštevníci, ktorí žiadajú živé tlmočenie, si musia tlmočníka zabezpečiť sami.

Zoznam bezbariérových kultúrnych inštitúcií pre nepočujúcich:

V nasledujúcom prehľade uvádzame jazyk, spôsob prístupnosti a čitateľnosť formou titulkov každej kultúrnej inštitúcie, v členení podľa krajov, v ktorých majú prístupnosť realizovanú: 

Komentár k výsledkom prieskumu:

Prístupnosť z hľadiska jazyka:

Z prieskumu vyplýva, že hodnoty uvedené v tabuľke môžeme považovať za orientačné. Pri analýze jednotlivých expozícií sa ukázalo, že niektoré múzeá majú rôzny typ jazykového obsahu, čo ovplyvnilo konečné percentuálne vyhodnotenie. Pre náš prieskum sme zvolili hodnotu s vyšším výskytom, aby sme zachovali konzistenciu výsledkov.

Slovenský jazyk je pre komunitu nepočujúcich druhým jazykom, zatiaľ čo slovenský posunkový jazyk je materinským jazykom. To znamená, že pre nepočujúcich jednotlivcov je komunikácia v posunkovom jazyku prirodzenejšia a efektívnejšia, zatiaľ čo slovenský jazyk môže byť použitý v písomnej forme alebo v ústnej komunikácii, ak je to potrebné. Tieto rozdiely je potrebné zohľadniť pri analýze jazykových prístupov v múzeách, aby sa zabezpečila maximálna prístupnosť a porozumenie pre všetkých návštevníkov.

Prístupnosť z hľadiska metódy sprístupnenia:

Z hľadiska metódy sprístupnenia je najrozšírenejší videosprievodca so skenovaním QR kódov, pretože je to lacné riešenie a dobrá dostupnosť. Ďalšie metódy sú riešené iba v jednom múzeu, dá sa povedať, že to boli pilotné projekty, v ktorých cieľom bolo vyskúšať rôzne formy a možnosti riešenia bezbariérového prístupu. Videozáznam s tlmočníkom na YouTube napríklad prináša rôzne ukážky z expozícií,  kde je preklad zvukového sprievodcu tlmočníkom.

Závery a odporúčania:

1. Na Slovensku máme bezbariérový prístup v múzeách a kultúrnych inštitúciách pre nepočujúcich, kde na základe prieskumu vychádza pomer 23 z 220, čo percentuálne je takmer 10,45%. Možno konštatovať, že je to veľmi málo, minimum. Nie je preto prekvapením, že nepočujúci majú veľký problém s jazykovou bariérou v múzeách a rôznych kultúrnych inštitúciách, čím sú ukrátení o plnohodnotné kultúrne informácie a znižuje sa tak ich životná, kultúrna a vzdelanostná úroveň.

2. Na druhej strane, niektoré múzeá nás požiadali, aby sme im vysvetlili, čo je bezbariérový prístup pre nepočujúcich, pretože nemajú o tom žiadne informácie. Je veľmi pravdepodobné, že bezbariérový prístup pre nepočujúcich v múzeách sa aj z dôvodu nevedomosti o potrebe bezbariérového prístupu nepočujúcich k expozíciám z dlhodobého hľadiska nevyvinul. Chýba im vysvetliť tieto kultúrne potreby nepočujúcich. Na základe uvedeného je zrejmé, že je potrebné výrazne zvýšiť aj osvetu kultúrnych pracovníkov múzeí a ostatných kultúrnych inštitúcií v tejto oblasti.

3. Výrazný je nízky počet titulkov. Tu podľa nášho názoru musí byť titulkovanie riešené v súčinnosti a súbežne s posunkovým jazykom, pretože nie každému posunkovému jazyku bude návštevník rozumieť novšie, alebo odborné posunky. To je samozrejmé, je to presne rovnaké, ako u hovoreného sprievodcu, kde aj počujúci návštevník nemusí rozumieť odborným termínom. V našom prípade kombinácia titulkov a posunkového jazyka pomôže rozšíriť vzdelanostnú úroveň nepočujúcich, pretože to určite uľahčí hľadanie a naučenie sa nových slov a posunkov. Tým sa rozšíria aj komunikačné schopnosti a motivácia učenia sa v bilingválnom systéme jazykov. Okrem toho je tu u návštevníka prirodzené právo rozhodnúť sa, ktorá forma sprístupnenia mu vyhovuje najlepšie, či titulky, posunkový jazyk alebo oboje v globálnom vneme.

4. Veľmi slabé, minimálne je zverejňovanie informácií o bezbariérovosti múzea alebo kultúrnej inštitúcie pre nepočujúcich. Býva to z rôznych dôvodov, aj prístupné múzeá či iné kultúrne inštitúcie na svojich web stránkach po ich rekonštrukcii zabudnú tieto informácie doplniť, alebo ich umiestnia nevhodne, takže je ich potom ťažko nájsť a nepočujúci návštevníci, alebo záujemcovia, ich hľadajú dlhšie. Myslíme si, že by tieto informácie mali byť výrazne a jasne označené a ľahko prístupné. Z tohto hľadiska bude potrebné ešte pracovať aj s bezbariérovými, prístupnými múzeami a kultúrnymi inštitúciami, aby informovali svojich návštevníkov a nepochybne svoju konkurenčnú výhodu dokázali „predať“.

Hlavný uzáver pre nás, vyplývajúci z prieskumu:

O bezbariérovom prístupe v múzeách a kultúrnych inštitúciách pre nepočujúcich neexistujú žiadne centrálne informácie, preto sme sa rozhodli vytvoriť samostatnú webovú stránku s centrálnymi informáciami o bezbariérovom prístupe pre nepočujúcich v múzeách a kultúrnych inštitúciách. Pri riešení problémov je samozrejmé, že potrebujeme podporu štátnych, samosprávnych  a spoločenských inštitúcií.

Na základe uvedeného výstupu z projektu sme vytvorili on-line mapu bezbariérových kultúrnych inštitúcií:

https://kultura.spj.sk/mapa-bezbarieroveho-pristupu-pre-nepocujucich-v-muzeach-a-kulturnych-zariadeniach

Je pochopiteľné, že túto mapu a web stránku je potrebné dopĺňať a aktualizovať tak, aby v nej boli všetky bezbariérové prístupy pre nepočujúcich v kultúrnych zaradeniach na Slovensku.

Cieľom tohto projektu je zmapovať a podporiť vytváranie bezbariérového prístupu múzeí a vybraných kultúrnych inštitúcií (hrady, zámky, exteriérové prehliadky…) na Slovensku prostredníctvom realizácie prieskumu. V rámci prieskumu budú oslovené múzeá a iné kultúrne inštitúcie na Slovensku a budú získané dáta o existujúcom bezbariérovom prístupe z hľadiska nepočujúcich osôb. V rámci projektu sa zrealizuje prieskum a následné zverejnenie online mapy bezbariérového prístupu múzeí v SR z hľadiska komunity nepočujúcich.

Mapa

Realizácia projektu

Kontaktovali sme múzeá a ďalšie kultúrne inštitúcie

Uskutočnili sme celonárodný prieskum, v rámci ktorého sme kontaktovali 223 múzeí a kultúrne inštitúcie (galérie, kaštiele, hrady, zámky, atď.). Zoznam oslovených múzeí a ostatných kultúrnych inštitúcií sme získali z www.muzeum.sk. Sme si vedomí toho, že na uvedenej internetovej stránke nie všetky údaje sú aktualizované. Zistili sme aj nefunkčné kontakty, prehľadali sme príslušné webové stránky a väčšinou sa nám podarilo zistiť aktuálne kontakty.

Počet zistených a oslovených kultúrnych inštitúcií v členení podľa krajov (v SR na základe územno-správneho členenia je 8 krajov) udáva nasledujúca tabuľka:

30 Bratislavský kraj

24 Trnavský kraj

21 Trenčianský kraj

41 Žilinský kraj

21 Nitriansky kraj

36 Banskobystrický kraj

22 Košický kraj

28 Prešovský kraj

Získané odpovede z kultúrnych inštitúcií

Takmer 3 mesiace sme kontaktovali celkovo 223 múzeí a kultúrne inštitúcie – formou dotazníkov, e-mailov a priameho telefonického kontaktu. Na naše otázky odpovedalo iba 59 z 223 múzeí a kultúrnych inštitúcií. Zvyšok oslovených nereagoval, dôvodom sú pravdepodobne opatrenia súvisiace s koronavírusom, na zákale ktorých sú múzeá a ďalšie kultúrne inštitúcie zatvorené.  Z uvedenej štatistiky vyplýva, že odpovedalo nám približne 26%.

Z hľadiska jednotlivých krajov sú odpovede členené nasledovne:

13 Bratislavský kraj

4 Trnavský kraj

6 Trenčianský kraj

7 Žilinský kraj

2 Nitriansky kraj

6 Banskobystrický kraj

0 Košický kraj

0 Prešovský kraj

Bezbariérový prístup pre nepočujúcich v múzeách a kultúrnych inštitúciách na Slovensku

Počas prieskumu v roku 2020 sme zistili, že na Slovensku je iba 14 múzeí s bezbariérovým prístupom pre nepočujúcich. Niektoré múzeá realizovali prístupnosť v celých stálych expozíciách, niektoré  realizovali prístupnosť pre niektorú časť stálej expozície, s tým, že v rámci možností majú plánované rozšírenie na ďalší rok. Z hľadiska územno-správneho členenia každý kraj má minimálne jedno bezbariérové múzeum pre nepočujúcich, okrem Nitrianskeho a Košického kraja.

Zistili sme, že bezbariérový prístup pre nepočujúcich je zabezpečený rôznymi formami. Tieto formy sú:

1. iba videosprievodca so slovenským posunkovým jazykom;
2. videosprievodca so slovenským posunkovým jazykom vyššej variety, tzv. formálnej variety;
3. videosprievodca s posunkovanou slovenčinou;
4. videosprievodca so skenovaním QR kódu a pomocou mobilných aplikácií;
5. titulky;
6. objednávkou živého tlmočenia s tlmočníkom.

Z týchto foriem možného bezbariérového prístupu je zrejmé, videosprievodca realizovaný rôznou formou v zmysle zmapovaných druhov 01) až 04) je najvhodnejší pre využitie nepočujúcimi návštevníkmi.

Forma sprístupnenia 05) samostatne sa nevyskytuje, takéto riešenie by bolo vhodné predovšetkým pre osoby nedoslýchavé, toto riešenie je v komunite nepočujúcich žiadané predovšetkým pre osoby nepočujúce, ktoré ohluchli a neovládajú posunkový jazyk.

Posledná forma 06) – objednanie živého tlmočenia je náročná predovšetkým preto, že je potrebné objednať tlmočníka vopred, čo je pre nepočujúcich z hľadiska komunikačnej bariéry i z časového hľadiska veľmi náročné. Našim cieľom a záujmom bolo tieto bariéry minimalizovať práve riešením dostupnosti videosprievodcu bez akýchkoľvek obmedzení. Nakoľko múzeá a kultúrne inštitúcie neposkytujú tlmočnícke služby automaticky, túto formu sme do prieskumu nezaradili. Nepočujúci návštevníci, ktorí žiadajú živé tlmočenie, si musia tlmočníka zabezpečiť sami.

Zoznam bezbariérových kultúrnych inštitúcií pre nepočujúcich

V nasledujúcom prehľade uvádzame jazyk, spôsob prístupnosti a čitateľnosť formou titulkov každej kultúrnej inštitúcie, v členení podľa krajov, v ktorých majú prístupnosť realizovanú:

Bratislavský kraj

Slovenské národné múzeum – Historické múzeum (Bratislavský hrad)

Malokarpatské múzeum v Pezinku

Múzeum dejín mesta – Stará radnica – Bratislava

Trnavský kraj

Záhorské múzeum v Skalici

Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry – Múzeum holokaustu v Seredi

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Pieštanoch

Vlastivedné múzeum v Hlohovci

Nitriansky kraj – nemajú

Trenčianský kraj

Dubnický kaštieľ

Žilinský kraj

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

Banskobystrický kraj

Múzeum Prvého slovenského gymnázia

Prešovský kraj

Tripolitana – Rákociho palác, Prešov

Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni

Tripolitana – Kaštieľ Hanušovce

Múzeum špeciálneho školstva v Levoči

Košický kraj – nemajú

Komentár k výsledkom prieskumu

Prístupnosť z hľadiska jazyka

Slovenský posunkový jazyk vyššej variety, tzv. formálnej variety

36% 5 zo 14

Posunkovaná slovenčina

43% 6 zo 14

Slovenský posunkový jazyk (základnej variety)

21% 3 zo 14

Z prieskumu vyplýva, že uvedené hodnoty v tabuľke môžeme brať absolútne. Tieto hodnoty sú relatívne, pretože napríklad v jednom múzeu je 10 expozícií (tém) a z toho 2 obsahujú čisto slovenský posunkový jazyk a zvyšných 8 slovenský posunkový jazyk vyššej variety, tzv. formálnej variety a podobne. Pre náš prieskum sme zvolili ako výsledok s vyšším výskytom, v tomto konkrétnom prípade to je 8 slovenský posunkový jazyk vyššej variety, tzv. formálnej variety. To isté platí aj pre posunkovanú slovenčinu. 

Tiež je potrebné brať do úvahy, že pred kodifikáciou slovenského posunkového jazyka 23. septembra 2020 v expozíciách to nebol celkom prirodzený slovenský posunkový jazyk, väčšinou ide o zmiešané druhy posunkovanej slovenčiny a slovenského posunkového jazyka vyššej variety. Iba jedno múzeum, ktoré pred kodifikáciou preložilo slovenský posunkový jazyk, bolo v Múzeu špeciálneho vzdelávania v Levoči. Obidve novšie sprístupnené múzeá Dubnický kaštieľ a Prvého slovenského gymnázia v Revúcej po kodifikácii slovenského posunkového jazyka výrazne zlepšili preklad do čistého posunkového jazyka.

Prístupnosť z hľadiska metódy sprístupnenia

Videosprievodca so skenovaním QR kódov

78% 11 zo 14

Videosprievodca

7% 1 zo 14

Mobilná aplikácia

7% 1 zo 14

Videozáznam s tlmočníkom na YouTube

7% 1 zo 14

Z hľadiska metódy sprístupnenia je najrozšírenejší videosprievodca so skenovaním QR kódov, pretože je to lacné riešenie a dobrá dostupnosť. Ďalšie metódy sú riešené iba v jednom múzeu, dá sa povedať, že to boli pilotné projekty, v ktorých cieľom bolo vyskúšať rôzne formy a možnosti riešenia bezbariérového prístupu. Videozáznam s tlmočníkom na YouTube napríklad prináša rôzne ukážky z expozícií,  kde je preklad zvukového sprievodcu tlmočníkom.

Závery a odporúčania

1. Na Slovensku máme bezbariérový prístup v múzeách a kultúrnych inštitúciách pre nepočujúcich, kde na základe prieskumu vychádza pomer 14 z 223, čo percentuálne je takmer 6,2%. Možno konštatovať, že je to veľmi málo, minimum. Nie je preto prekvapením, že nepočujúci majú veľký problém s jazykovou bariérou v múzeách a rôznych kultúrnych inštitúciách, čím sú ukrátení o plnohodnotné kultúrne informácie a znižuje sa tak ich životná, kultúrna a vzdelanostná úroveň.

2. Na druhej strane, niektoré múzeá nás požiadali, aby sme im vysvetlili, čo je bezbariérový prístup pre nepočujúcich, pretože nemajú o tom žiadne informácie. Je veľmi pravdepodobné, že bezbariérový prístup pre nepočujúcich v múzeách sa aj z dôvodu nevedomosti o potrebe bezbariérového prístupu nepočujúcich k expozíciám z dlhodobého hľadiska nevyvinul. Chýba im vysvetliť tieto kultúrne potreby nepočujúcich. Na základe uvedeného je zrejmé, že je potrebné výrazne zvýšiť aj osvetu kultúrnych pracovníkov múzeí a ostatných kultúrnych inštitúcií v tejto oblasti.

3. Výrazný je nízky počet titulkov. Tu podľa nášho názoru musí byť titulkovanie riešené v súčinnosti a súbežne s posunkovým jazykom, pretože nie každému posunkovému jazyku bude návštevník rozumieť novšie, alebo odborné posunky. To je samozrejmé, je to presne rovnaké, ako u hovoreného sprievodcu, kde aj počujúci návštevník nemusí rozumieť odborným termínom. V našom prípade kombinácia titulkov a posunkového jazyka pomôže rozšíriť vzdelanostnú úroveň nepočujúcich, pretože to určite uľahčí hľadanie a naučenie sa nových slov a posunkov. Tým sa rozšíria aj komunikačné schopnosti a motivácia učenia sa v bilingválnom systéme jazykov. Okrem toho je tu u návštevníka prirodzené právo rozhodnúť sa, ktorá forma sprístupnenia mu vyhovuje najlepšie, či titulky, posunkový jazyk alebo oboje v globálnom vneme.

4. Veľmi slabé, minimálne je zverejňovanie informácií o bezbariérovosti múzea alebo kultúrnej inštitúcie pre nepočujúcich. Býva to z rôznych dôvodov, aj prístupné múzeá či iné kultúrne inštitúcie na svojich web stránkach po ich rekonštrukcii zabudnú tieto informácie doplniť, alebo ich umiestnia nevhodne, takže je ich potom ťažko nájsť a nepočujúci návštevníci, alebo záujemcovia, ich hľadajú dlhšie. Myslíme si, že by tieto informácie mali byť výrazne a jasne označené a ľahko prístupné. Z tohto hľadiska bude potrebné ešte pracovať aj s bezbariérovými, prístupnými múzeami a kultúrnymi inštitúciami, aby informovali svojich návštevníkov a nepochybne svoju konkurenčnú výhodu dokázali „predať“.

Hlavný uzáver pre nás, vyplývajúci z prieskumu

O bezbariérovom prístupe v múzeách a kultúrnych inštitúciách pre nepočujúcich neexistujú žiadne centrálne informácie, preto sme sa rozhodli vytvoriť samostatnú webovú stránku s centrálnymi informáciami o bezbariérovom prístupe pre nepočujúcich v múzeách a kultúrnych inštitúciách. Pri riešení problémov je samozrejmé, že potrebujeme podporu štátnych, samosprávnych  a spoločenských inštitúcií.

Na základe uvedeného výstupu z projektu sme vytvorili on-line mapu bezbariérových kultúrnych inštitúcií:

Je pochopiteľné, že túto mapu a web stránku je potrebné dopĺňať a aktualizovať tak, aby v nej boli všetky bezbariérové prístupy pre nepočujúcich v kultúrnych zaradeniach na Slovensku.