Prístupnosť z pohľadu legislatívy

 

Posunkové jazyky sú už od 60. rokov 20. storočia uznané ako jazyky prirodzené, porovnateľné s jazykmi hovorenými. Odvtedy tiež nepočujúci bojujú za svoje práva, aby aj oni mali v krajine, kde žijú, právo na informácie vo svojom materinskom jazyku.

Práva nepočujúcich na Slovensku upravuje jednak právny poriadok Slovenskej republiky (pozri nižšie), ďalej existuje niekoľko medzinárodných dokumentov. Medzi najvýznamnejšie patria:

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím* (ďalej len „Dohovor“) je medzinárodnou zmluvou, ktorá nezavádza žiadne nové špecifické práva osobám so zdravotným postihnutím. Dohovor je založený na princípe rovnoprávnosti, zaručuje osobám so zdravotným postihnutím plné uplatnenie všetkých ľudských práv a podporuje ich aktívne zapojenie do života spoločnosti.

Dohovor bol spoločne s Opčným protokolom k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím* podpísaný prezidentom Slovenskej republiky 26. septembra 2007. Pre Slovenskú republiku nadobudli účinnosť 25. januára 2010 v súlade s článkom 45 ods. 2 dohovoru.

Článok 2 Dohovoru

Dohovor uznáva posunkové jazyky ako jazyky, v ktorých majú ich používatelia právo komunikovať.

Článok 9 Dohovoru

Podľa článku 9 má Slovenská republika povinnosť prijať príslušné opatrenia na zabezpečenie prístupu osôb so zdravotným postihnutím, na rovnoprávnom základe s ostatnými, k informáciám a komunikácii, vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov. K nim patrí aj identifikácia a odstraňovanie bariér brániacich prístupnosti pri budovách, informačných, komunikačných a ďalších službách. Členské štáty majú zabezpečiť rôzne formy asistencie a sprostredkovateľov, vrátane sprievodcov, predčitateľov a profesionálnych tlmočníkov posunkového jazyka.

Článok 21 Dohovoru

Článok 21 uvádza povinnosť Slovenskej republiky poskytovať informácie určené širokej verejnosti osobám s postihnutím v prístupných formátoch a technológiách, ktoré sú vhodné pre rôzne typy zdravotného postihnutia, a to bez meškania a dodatočných výdavkov. Ďalej má podporovať masmédiá vrátane poskytovateľov informácií na internete, aby sprístupnili svoje služby osobám s postihnutím. Nechýba ani povinnosť uznávať a podporovať používanie posunkových jazykov.

Článok 24 Dohovoru

Slovenská republika ako členský štát Dohovoru je podľa článku 24 povinná prijať primerané opatrenia na zabezpečenie rovnocennej účasti osôb so zdravotným postihnutím do systému vzdelávania a do života spoločnosti. Z tohto dôvodu má Slovenská republika umožniť štúdium posunkového jazyka a podporovať jazykovú identitu komunity nepočujúcich. Nechýba ani povinnosť zabezpečiť, aby sa nepočujúcim a hluchoslepým osobám (najmä deťom) poskytovalo vzdelávanie v jazykoch a komunikačných prostriedkoch, ktoré sú pre danú osobu najvhodnejšie, a v prostredí, ktoré maximalizuje vzdelávací pokrok a sociálny rozvoj.

Článok 30 Dohovoru

Článok 30 Dohovoru zaväzuje Slovenskú republiku prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie prístupu osôb so zdravotným postihnutím ku kultúrnym materiálom, televíznym programom, filmom, divadelným predstaveniam a iným kultúrnym aktivitám v prístupných formátoch. Nezabúda sa ani na prístup k miestam určeným na kultúrne aktivity (divadlá, múzeá, kiná, knižnice a služby pre turistov, historické pamiatky a významné národné kultúrne pamiatky). V Dohovore sa ďalej uvádza, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na uznanie a podporu svojej špecifickej kultúrnej a jazykovej identity vrátane posunkového jazyka a kultúry nepočujúcich.

Bruselská deklarácia

Dňa 19. novembra 2010 bola zástupcami všetkých národných združení nepočujúcich z EÚ, Islandu, Nórska a Švajčiarska podpísaná Bruselská deklarácia, na základe ktorej sa vyzvala Európska únia a jej členské štáty na splnenie niekoľkých cieľov, najmä uznanie národných posunkových jazykov na rovnakej legislatívnej úrovni ako príslušné národné hovorené jazyky členských štátov, zabezpečenie prístupu užívateľov posunkových jazykov k verejným službám, k výučbe v ich národnom posunkovom jazyku. Patrí sem aj aktívna podpora používania posunkových jazykov a zabezpečenie tlmočníckych služieb v posunkovom jazyku.

Znenie Bruselskej deklarácie (Brussels Declaration on Sign Languages in the European Union) tu.

Uznesenie Európskeho parlamentu o posunkovej reči a profesionálnych tlmočníkoch posunkovej reči*

Európsky parlament vo svojom uznesení z roku 2016* zdôrazňuje dôležitosť nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých osôb mať prístup k rovnakým informáciám a komunikácii rovnako ako ostatní občania. K tomu dôjde prostredníctvom tlmočenia do posunkového jazyka, titulkovania, prevodu reči na text či iných alternatívnych foriem komunikácie, vrátane orálnych tlmočníkov. Nechýba dôraz na prístupnosť verejných služieb a služieb štátnej správy (vrátane ich on-line obsahu) prostredníctvom živých sprostredkovateľov (tlmočníci) aj online tlmočenia.

Posunkové jazyky a tlmočníci posunkového jazyka majú podľa uznesenia dôjsť k formálnemu uznaniu. Štáty majú podľa uznesenia povinnosť zabezpečiť dostupné vzdelávanie tlmočníkov, vrátane zabezpečenia dostatočného počtu tlmočníkov a uhradenie ich služieb zodpovedajúcim spôsobom. Uznesenie ďalej navrhuje vznik registra tlmočníkov posunkových jazykov v každom štáte, vrátane systému kontroly kvality.

Uznesenie uvádza, že nezaistenie prístupnosti nemožno obhajovať dôvodmi neprimeranosti alebo neprimeraného bremena.

* Hoci sa v slovenskom preklade používa termín “posunkový jazyk”, s týmto prekladom nesúhlasíme, pretože termín “posunkový jazyk” je už niekoľko rokov uznávaný. Správny názov sa okrem iného použil pri zápise slovenského posunkového jazyka do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a pri samotnej kodifikácii slovenského posunkového jazyka.

* Uznesenie odkazuje na predchádzajúce uznesenia Európskeho parlamentu, konkrétne na uznesenie zo 17. júna 1988 o posunkových jazykoch pre nepočujúcich a na uznesenie z 18. novembra 1998 o posunkových jazykoch. Obsah je viac-menej podobný.

Znenie Uznesenia Európskeho parlamentu o posunkových jazykoch nájdete tu.

 

Právny poriadok Slovenskej republiky

Ústava Slovenskej republiky*

Článek 26 Ústavy Slovenské republikyyx zaručuje svobodu projevu a právo na informace.

* Zákon č. 460/1992 Zb., Ústava Slovenskej republiky: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/.

 

Zákon o sociálnych službách*

Zákon o sociálnych službách upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.

Ustanovenie § 44 upravuje definíciu tlmočníckej služby a ustanovenie § 45 potom upravuje pravidlá pre sprostredkovanie tlmočníckej služby.

* Zákon č. 448/2008 Z. z., o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-448.

 

Zákon o posunkovej reči nepočujúcich osôb*

 

Zákon o posunkovej reči nepočujúcich osôb uvádza, že Slovenská republika rešpektuje a podporuje jazykovú a kultúrnu identitu komunity nepočujúcich osôb a váži si ich prínos pre rozvoj spoločnosti.

Ustanovenie § 4 zákona uvádza právo nepočujúcich osôb na používanie slovenského posunkového jazyka, na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku, na informácie prostredníctvom slovenského posunkového jazyka v televíznom vysielaní verejnoprávnych inštitúcií a na prístup k informáciám verejného záujmu a k informáciám vzťahujúcim sa k právam nepočujúcich osôb.

Ustanovenie § 5 zákona potom uvádza právo nepočujúcich osôb na tlmočníka posunkového jazyka, ktorý tlmočí do úradného jazyka alebo z úradného jazyka pri riešení základných životných problémov nepočujúcich osôb v styku so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a inými právnickými osobami a fyzickými osobami. Tlmočnícke služby sa poskytujú bezplatne, pokiaľ nie je vo všeobecne záväzných právnych predpisoch uvedené inak.*

* Zákon č. 149/1995 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky o posunkovej reči nepočujúcich osôb: https://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-149.

* Ustanovenie § 5 odst. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o posunkovej reči nepočujúcich osôb.

 

Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska*

Tento zákona upravuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska. Vo vzťahu k nepočujúcim osobám je tu v ustanovení § 5 ods. 1, písm. h) uvedené, že medzi hlavné činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska je zohľadnenie potrieb nepočujúcich a iných sociálnych menšín vo vysielaní.*

* Zákon č. 532/2010 Z. z., o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplneni niektorých zákonov: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-532.

* V súvislosti s ustanovením § 4 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o posunkovej reči nepočujúcich osôb.

 

Zákon o vysielaní a retransmisii*

Zákon o vysielaní a retransmisii upravuje postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu, ďalej potom práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a právnických osôb alebo fyzických osôb.*

Zákon okrem iného upravuje aj podmienky na opatrovanie relácií titulkami, na tlmočenie a na výrobu relácií v slovenskom posunkovom jazyku pre nepočujúce osoby.*

Nechýba tu povinnosť vysielateľa poskytnúť bezplatne v naliehavom verejnom záujme štátnym orgánom na jeho požiadanie nevyhnutný vysielací čas na odvysielanie dôležitého a neodkladného oznámenia a zabezpečiť také odvysielanie aj s titulkami alebo tlmočením do posunkového jazyka nepočujúcich.*

* Zákon č. 308/2000 Z. z., o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2000-308.

* Ustanovenia § 1 odst. b) zákona o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách.

* Ustanovenia § 18 a násl. zákona o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách.

* Ustanovenia § 16 odst. 3, písm. j) zákona o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách.

 

Antidiskriminačný zákon*

Antidiskriminačný zákon vo svojom ustanovení § 2 ods. 1 uvádza, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu (…) zdravotného postihnutia (…).

Za priamu diskrimináciu sa považuje konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.* Za nepriamu diskrimináciu sa považuje navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou. O nepriamu diskrimináciu nejde, pokiaľ ide o akt, ktorý je objektívne odôvodnený sledovaním oprávneného záujmu a je primeraný a nevyhnutný na dosiahnutie takého záujmu.*

* Zákon č. 365/2004 Z. z., o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon): https://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-365.

* Ustanovenia § 2a odst. 2 antidiskriminačnej zákona.

* Ustanovenia § 2a odst. 3 antidiskriminačnej zákona.

 

Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska

Od roku 2019 je slovenský posunkový jazyk zapísaný v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, čím slovenský posunkový jazyk dosiahol významný krok. Slovenský posunkový jazyk je nielen dorozumievacím prostriedkom, ale hlavne šíriteľom slovenských tradícií, obyčajov, hodnôt, ktoré sú prenášané z generácie na generáciu, čím sa stáva najvýznamnejším komunikačným nástrojom a nositeľom kultúrneho dedičstva Nepočujúcich.

https://www.ludovakultura.sk/zoznam-nkd/slovensky-posunkovy-jazyk/

Kodifikácia slovenského posunkového jazyka

Dňa 23. septembra 2020 vznikol významný dokument “Kodifikácia slovenského posunkového jazyka”, ktorý zároveň deklaruje, že SPJ je plnohodnotným jazykom, a vďaka tomu došlo k ďalšiemu posunu na ceste k inklúzii Nepočujúcich, vrátane skvalitnenia všetkých sfér života Nepočujúcich občanov a občianok.

Posledná aktualizácia: 29. 12. 2021